Pohybové schopnosti je zaužívané deliť na:

 kondičné, ktoré kladú vysoké požiadavky na funkčné systémy organizmu a energetické zdroje:

• sila
• rýchlosť
• vytrvalosť
• ohybnosť

 koordinačné, ktoré kladú zvýšené požiadavky predovšetkým na centrálny nervový systém a

        analyzátory:

• reakčná schopnosť
• rovnováhová schopnosť
• kinesteticko-diferenciačná schopnosť
• orientačná schopnosť
• rytmická schopnosť

KONDIČNÉ SCHOPNOSTI

   Kondičné schopnosti zohrávajú pri dosahovaní vrcholných výkonov v športe často rozhodujúcu úlohu.

Na ich rozvoji sa podieľa predovšetkým kondičná príprava. Pri realizácii kondičnej prípravy – tvorbe

kondičných programov – je potrebné vychádzať predovšetkým z poznania faktorov, ktoré rozhodujú z

hľadiska kondície o úspechu v danom športe.

   O efektívnosti intenzívnej kondičnej prípravy rozhoduje predovšetkým jej celková dĺžka, výber

prostriedkov a metód, frekvencia a veľkosť podnetov (tréningových zaťažení), ako aj ich vhodná

nadväznosť v tréningovej jednotke i mikrocykloch.

                                 DĹŽKA INTENZÍVNEJ KONDIČNEJ PRÍPRAVY

   Aj keď má mať kondičná príprava zákonite celoročný charakter (obnova a udržanie dosiahnutej

úrovne kondície), hlavná pozornosť sa jej venuje predovšetkým v prípravnom období (zvýšenie

úrovne kondície), tzv. intenzívna kondičná príprava. Intenzívna kondičná príprava má zabezpečiť

plánované zvýšenie kondičnej pripravenosti. Vyžaduje sa, aby športovec začínal kondičnú prípravu

vždy na o niečo vyššej východiskovej úrovni kondície, ako na začiatku predchádzajúcej sezóny a

túto dokázal v priebehu intenzívnej kondičnej prípravy zvýšiť nad úroveň minuloročnej.

   Dĺžka intenzívnej kondičnej prípravy, ak má byť efektívna, musí byť minimálne 6 – 8 týždňov.

Je to dĺžka, ktorá umožňuje vyvolať v organizme adaptačné zmeny, ktoré podmieňujú zvýšenú úroveň

potrebných pohybových schopností. Okrem toho možno získať 2 – 3 týždne navyše zaradením

kondičnej prípravy už na konci prechodného obdobia. Možno takto riešiť v predstihu niektoré

úlohy kondičnej prípravy (napr. rozvoj aeróbnej vytrvalosti alebo všeobecných silových schopností

a pod.), a tým získať väčší priestor v prípravnom období na rozvoj iných rozhodujúcich pohybových

schopností.

                            FREKVENCIA PODNETOV (TRÉNINGOVÝCH ZAŤAŽENÍ)

   Každé špecifické pohybové zaťaženie kladie na organizmus športovca svoje osobitné požiadavky.

Vo vzťahu k charakteru a veľkosti zaťaženia prebiehajú regeneračné procesy, ktoré podmieňujú

frekvenciu podnetov. Napr. pri rozvoji aeróbnej vytrvalosti prebieha regenerácia rýchlejšie

(dokonca pri nízkej intenzite môže prebiehať aj počas zaťaženia), čo umožňuje zaradiť do

mikrocyklu 3 až 5 tréningových jednotiek, zatiaľ čo po zaťažení rýchlostného charakteru vysokej

intenzity sa čas potrebný na regeneráciu značne predlžuje, takže je optimálne zaradiť takéto

zaťaženie 1 až 2 krát týždenne.

Vysvetlivky: *) Pri krátkotrvajúcom max. zaťažení s dlhými intervalmi odpočinku možná
A – priemerne trénovaní športovci
B – vrcholoví, dobre trénovaní športovci

                                              VÝBER TRÉNINGOVÝCH PROSTRIEDKOV

   Tréningové prostriedky môžeme podľa vplyvu a požiadaviek na organizmus športovca rozdeliť do

štyroch skupín:

1. Tréningové prostriedky prevažne aeróbneho zamerania – rozvoj systémov zodpovedajúcich za

príjem, transport a využitie kyslíka. Intenzita zaťaženia je relatívne nízka, PF 120 až 160 pulzov

za minútu, trvanie 20 až 60 minút a viac.

2. Tréningové prostriedky prevažne anaeróbneho alaktátového zamerania – rozvoj rýchlostných a

rýchlostno-silových schopností. Intenzita je maximálna, trvanie 10 – 30 sekúnd, intervaly odpočinku

1 – 2 minúty.

3. Tréningové prostriedky prevažne anaeróbneho glykolytického zamerania – rozvoj špeciálnej

vytrvalosti - vytrvalosti v rýchlosti, vytrvalosti v sile, vytrvalosti v odrazovej výbušnosti, vytrvalosti

v koordinácii, resp. hernej vytrvalosti. Intenzita je submaximálna až maximálna, trvanie zaťaženia

30 sekúnd až 4 – 5 minút, intervaly odpočinku 2 – 4 minúty.

4. Tréningové prostriedky zmiešaného aeróbno-anaeróbneho zamerania. Intenzita je striedavá,

PF 150 až 190 úderov za minútu. 

   Účinnosť niektorých tréningových prostriedkov sa zvyšuje, ak sa vykonávajú s „čerstvými silami“,

t.j. za optimálneho stavu (po dostatočnom odpočinku alebo primeranom stimulujúcom zaťažení. Platí,

že prostriedky zamerané na rozvoj koordinačných schopností, rýchlostných a silových schopností,

ako aj zdokonaľovanie techniky treba zaraďovať do prvej časti tréningovej jednotky (vyučovacej

hodiny), po rozcvičení.

   Výber tréningových prostriedkov na riešenie úloh kondičnej prípravy sa opiera o poznanie podielu

jednotlivých pohybových schopností na výkone v danom športe, ako aj charakteru špecifickej

pohybovej činnosti daného športu. Vyžaduje sa, aby špeciálne tréningové prostriedky boli, čo do pohybovej

štruktúry, veľkosti nervovo- svalových úsilí, režimu práce svalov, požiadaviek na energetické zdroje a

funkcie organizmu totožné alebo aspoň veľmi blízke vlastnej športovej činnosti.
   Na to, aby sa dosiahol žiadúci tréningový efekt (výraznejšie adaptačné zmeny – zvýšenie úrovne

konkrétnej pohybovej schopnosti) musí špecifický pohybový podnet pôsobiť dostatočne dlhý časový

úsek, mať potrebnú frekvenciu a veľkosť (objem, intenzitu).

KOORDINAČNÉ SCHOPNOSTI

   Koordinačné schopnosti sú dôležitým predpokladom dokonalého zvládnutia nielen športových ale aj

pracovných činností. Školský vek je pre ich rozvoj rozhodujúci.
   Dostatočná úroveň koordinačných schopností umožňuje nielen si rýchlo a presne osvojiť nové

pohybové činnosti, ale ich aj ďalej zdokonaľovať a prispôsobovať meniacim sa podmienkam.
   O efektívnosti rozvoja koordinačných schopností rozhoduje výber prostriedkov (koordinačných

cvičení), metód, ako aj veľkosť a frekvencia uplatnených zaťažení (objem, intenzita, koordinačná

zložitosť, psychická náročnosť). Rozvinúť koordinačné schopnosti možno len systematickou

aktívnou pohybovou činnosťou.

                                                                      PROSTRIEDKY

   Ako prostriedky slúžia koordinačné cvičenia – pohyby, resp. pohybové činnosti, ktoré sú pre žiaka

nové, nezvyčajné a koordinačne primerane náročné, vykonávané v meniacich sa podmienkach za

neustálej vedomej kontroly. Akonáhle si žiak koordinačné cvičenie dokonale osvojí, vykonáva ho

takmer automaticky, bez vedomej kontroly, prestáva byť účinným prostriedkom rozvoja

koordinačných schopností. Využiť možno aj pohybové hry.

                                                                           METÓDY

   Kľúčovou je opakovacia metóda uplatňovaná v meniacich sa podmienkach (časový a priestorový

deficit, primerané riziko, zaradenie doplnkovej úlohy), zmena náčinia (veľkosti, tvaru a hmotnosti,

šírky opornej plochy a pod.).

                                                             FREKVENCIA PODNETOV

   Minimálne 3 až 5 krát týždenne. Výhodnejšie je uplatniť menší objem ale vyššiu frekvenciu

zaťažení.

                                                                        ZAŤAŽENIE

 objem zaťaženia: vhodné je uplatniť vo vyučovacej jednotke väčší počet cvičení pri

        menšom počte opakovaní a sérií

• čas cvičenia: 15 – 20 minút
• počet cvičení: 4 – 6
• počet sérií: 3 – 4
• počet opakovaní v jednej sérii: do 10

 intenzita zaťaženia: vysoká až maximálna

 koordinačná náročnosť cvičenia sa dá zvýšiť:

• obmenou pohybových činností (východiskovej polohy, jednotlivých pohybových fáz, rytmu,
• rozsahu a dynamiky pohybov, odlišnosťou pohybov jednotlivých častí tela).
• zmenou vonkajších podmienok (veľkosť, tvar a hmotnosť náčinia, šírka a výška opory, kvalita
• povrchu a pod.).
• vykonávaním osvojených činností v maximálnom tempe, so zaradením doplnkových úloh, v
• časovom a priestorovom deficite.
• obmedzením informácií (čiastočným alebo úplným vylúčením zrakového či sluchového analyzátora).
• vykonávaním koordinačných cvičení v sťažených podmienkach (po predchádzajúcom primeranom
• zaťažení – v únave, za odporu partnera).
• uplatnením súťaživej formy

                                                           METODICKÉ POZNÁMKY

 koordinačné cvičenia možno vykonávať individuálne, vo dvojiciach, trojiciach ale aj v

         početnejšej  skupine žiakov.

 úspešnosť rozvoja podmieňuje aj schopnosť učiteľa telesnej výchovy motivovať a

         mobilizovať žiakov, udržať koncentráciu ich pozornosti.

 rozvoj koordinačných schopností by sa mal realizovať celoročne, pričom v závislosti od

         ročného  obdobia sa môže meniť výber prostriedkov, ako aj ich objem.

 minimálny čas potrebný na dosiahnutie výraznejších zmien v úrovni koordinačných

         schopností  vplyvom systematického tréningu je 8 až 10 týždňov, to znamená približne

        24 až 50 podnetov.  Rozvoj koordinačných schopností sa realizuje oveľa pomalšie ako

        kondičných schopností.

 koordinačné schopnosti sa najlepšie rozvíjajú pri optimálnom stave organizmu, pri  

        „čerstvých silách“. Zaraďujeme ich preto do prvej časti vyučovacej jednotky

        (po rozcvičení). Občas ich však možno zaradiť aj na koniec hodiny v najmä sťažených

        podmienkach (únava).

 medzi série treba zaradiť dostatočne dlhé intervaly odpočinku, aby sa odstránila

        nervová únava.

                                                           VEKOVÉ OSOBITOSTI

Najpriaznivejšie podmienky na rozvoj koordinačných schopností sú v období školského veku od

6 do 16 rokov. Efektivita ich rozvoja však nie je v každom veku rovnaká. Pre jednotlivé koordinačné

schopnosti sú stanovené optimálne vekové obdobia, kedy je ich rozvoj najefektívnejší.

Kinesteticko-diferenciačná schopnosť: 

    Charakterizujeme ju ako schopnosť riadiť pohyby v čase, priestore a dynamike – schopnosť

hodnotiť, merať, diferencovať a realizovať priestorové, časové a dynamické parametre pohybov.

Reakčná schopnosť:

   Schopnosť rýchlo začať a realizovať krátkotrvajúcu pohybovú činnosť maximálnej intenzity na

daný signál (zrakový, sluchový, dotykový) sa uplatňuje nielen v športe, ale aj v každodennom živote.

Rytmická schopnosť:

   Schopnosť realizovať v pohybovej činnosti vlastný vnútorný rytmus resp. vykonávať pohyby v

súlade so zadaným vonkajším rytmom. Spočíva vo vnímaní akustických a vizuálnych podnetov, ktoré

sa premietajú do pohybovej činnosti.

Rovnováhová schopnosť:

    Schopnosť zachovávať rovnováhu tela (statická rovnováhová schopnosť), resp. ju v prípade

narušenia obnoviť (dynamická rovnováha). Pre rovnováhovú schopnosť sú rozhodujúce senzorické

informácie, predovšetkým z vestibulárneho, ale aj zrakového a kinestetického aparátu.

Orientačná schopnosť:

     Schopnosť rýchlo určiť a adekvátne zmeniť svoje postavenie (polohu) a pohyb tela v čase a v

priestore vo vzťahu k vonkajšiemu prostrediu (hranice a značenie ihriska, spolucvičenec, lopta,

súper, náradie a pod.)